Kde sa podela mladá generácia farmárov?

Autor: Marian Záhumenský | 16.2.2012 o 21:51 | (upravené 16.2.2012 o 22:12) Karma článku: 2,79 | Prečítané:  581x

Starnutie populácie farmárov je celosvetový problém, ktorý sa mnohé vyspelé štáty snažia riešiť niekoľko rokov. Na tento fenomén už dávno poukazujú a prijímajú mnohé opatrenia na  zatraktívnenie  práce na farmách  pre mladých ľudí. Na Slovensku je tento problém  oveľa väčší, pretože štruktúra našich poľnohospodárskych podnikov je úplne rozdielna ako v pôvodných krajinách EÚ - 15, v USA alebo v Kanade.

Kým v týchto krajinách sú väčšinou malé farmy, deti vyrastajú na týchto farmách a dá sa povedať, že si od malička  pestujú vzťah k farmárčeniu, pôde, zvieratám, strojom,  k prírode a takto si postupne od svojich rodičov osvojujú návyky a vzťah k práci na farme. Farmári väčšinou  mávajú aj viacej detí a podľa anglosaského práva zostáva najstaršie dieťa   na rodičovskej farme a ostatní  súrodenci v prípade, ak chcú farmárčiť, si musia založiť vlastnú farmu, alebo sa stávajú manažérmi na iných farmách nielen doma, ale aj v zahraničí. Predpoklady na to majú. Veľká väčšina z nich študuje poľnohospodárstvo na vynikajúcich stredných a vysokých školách, majú farmársky cit pre pôdu a zvieratá. Napriek tomuto všetkému populácia farmárov starne aj v týchto krajinách. A nemôžem zabudnúť ešte na jeden fakt, a to, že sú tam  väčšinou malé farmy. Starí farmári, ktorý nemajú pokračovateľov svoje farmy predávajú  farmárom hospodáriacim v okolí, čím sa počet fariem zmenšuje, a tým aj potreba ľudí pre ne sa znižuje .

 

Ako je to na Slovensku. Vzťah majiteľov, lepšie povedané ich potomkov k pôde a zvieratám ochladol počas éry komunizmu. Vytvorili sa veľké poľnohospodárske celky, akými boli poľnohospodárske družstvá a štátne majetky (ŠM a PD), čo  cez krivdu spáchanú vlastníkovi  pôdy vytvorilo pre Slovensko komparatívnu výhodu spočívajúcu vo veľkoplošnom obrábaní pôdy a vysokej koncentrácii zvierat a  možnej vysokej produktivite práce. K takejto forme hospodárenia sa prispôsobilo  aj školstvo, ako základ k výchove budúcej generácie poľnohospodárov a farmárov. Musím povedať, že pred revolúciou sme mali výbornú sieť poľnohospodárskych učilíšť, stredných poľnohospodárskych škôl a stredných veterinárnych škôl, ktoré vychovávali mnoho kádrov potrebných pre prax a zahrňujúcich všetky odbory poľnohospodárskej výroby. Taktiež bol veľký záujem o vysokoškolské poľnohospodárske a veterinárne  vzdelanie. Každoročne vychádzali  zo škôl stovky absolventov. Mnohým z nich PD a ŠM platili štipendiá za záväzok, že u nich odpracujú  minimálne päť rokov, čím absolventi zároveň získavali  základnú prax. Postavenie poľnohospodárov v spoločnosti bolo úplne iné ako dnes. Počet pracovníkov tvoril 10 až 15 % práceschopného obyvateľstva a poľnohospodárstvo sa podieľalo aj 15 % na HDP. Zastúpenie poľnohospodárov v Národnej rade bolo oveľa väčšie.

 

Čo sa stalo, že sme sa na Slovensku radikálne obrátili iným smerom? Úpadok poľnohospodárstva po revolúcii nabral nebývalé rozmery. Myslím si, že keby chcel niekto takýto rozvrat poľnohospodárstva na Slovensku naplánovať, že sa mu to ani nepodarí. Divoká privatizácia štátnych majetkov a potravinárskeho priemyslu, dodnes  nedokončená transformácia mnohých poľnohospodárskych družstiev a nešťastná akože transformácia, lepšie povedané likvidácia stredného poľnohospodárskeho školstva a výskumnej základne spôsobili zánik tisícok pracovných príležitostí v pôdohospodárstve. Neoliberálny politici označovali poľnohospodárov za požieračov peňazí daňových poplatníkov, neustále masírovali verejnosť o výhodnosti dovozu lacných potravín zo zahraničia, a vytvárali tak o poľnohospodárstve obraz neperspektívneho odvetvia. Navyše ťažká práca, často  v zlých klimatických a pracovných podmienkach, navyše za nízku mzdu a 365 dní v roku nelákala  mladých ľudí do tohto odvetvia. Dôsledky takéhoto správania nás dobiehajú a budú dobiehať ešte dlhú dobu.

 

Čo je potrebné spraviť, aby sa situácia zmenila?  V prvom rade musí byť na Slovensku veľa perspektívnych a prosperujúcich podnikov, ako vzory, ktoré môžu prilákať do tohto sektoru mladých ľudí. Musia byť poľnohospodárske podniky schopné ponúknuť atraktívnu a aj primerane honorovanú prácu. Majitelia a manažmenty podnikov, ale aj vláda, musia vytvoriť také podmienky pre mladých ľudí, aby videli svoju budúcnosť v tomto odvetví. Treba sa zamyslieť ako oživiť rozpadnuté stredné poľnohospodárske školstvo, ako zapojiť a motivovať vynikajúce podniky k tomu, aby mohli študenti vykonávať svoju odbornú prax  v týchto podnikoch a schopní manažéri by mali  na týchto školách prednášať. Najlepší absolventi stredných škôl by mali pokračovať v štúdiách na univerzitách doma aj v zahraničí. Myslieť si, že na pôde môže hospodáriť ktokoľvek bez akéhokoľvek poľnohospodárskeho vzdelania, najmä v tak zložitých ekonomických podmienkach otvoreného trhu je ilúziou.

 

Všetky stimuly pre mladých začínajúcich farmárov môžu pomôcť rozbehu malých fariem.  Stimuly je potrebné formulovať tak, aby sa nestali predmetom špekulácií,  a aby mladí  farmári neboli zneužití na získanie neodôvodnenej výhody pre iných podnikateľov hospodáriacich na pôde. Uprednostnil by som predaj štátnej pôdy  mladým  farmárom  formou leasingu so splatnosťou na 20 rokov s tým, že majiteľom takto získanej pôdy by sa mladý farmár stal  až po 20 rokoch hospodárenia. Ak niekto hospodári  na pôde 20 rokov je to dobrá perspektíva na založenie  generačnej rodinnej farmy. Podpora vytvárania a združovania do odbytových družstiev môže pomôcť pri obchodovaní s komoditami a vstupmi do výroby. Myslím si, že je potrebné smerovať podpory pre mladých farmárov do špeciálnej výroby, akou je napríklad ovocinárstvo, zeleninárstvo, kvetinárstvo a živočíšna výroba s výrobou regionálnych špecialít. Pri takejto výrobe môžu mladým farmárom pomôcť daňové úľavy, nižšia DPH, otvorenie regionálnych trhov a podpora marketingu, poradenstvo, nákup techniky a pod.

Vytváranie podpôr pre malých a mladých začínajúcich farmárov na malej výmere zameranej na základnú poľnohospodársku výrobu nemá veľkú perspektívu na ekonomické prežitie. Základnú poľnohospodársku výrobu na malých výmerách môžu  úspešne vykonávať hobby farmári ako svoje druhé povolanie, ale nie farmári hospodáriaci na plný pracovný úväzok.

 

Nedostatok mladých vzdelaných poľnohospodárskych manažérov a farmárov je jeden z vážnych problémov slovenského poľnohospodárstva. Počas môjho pôsobenia v poľnohospodárskej praxi som dal možnosť mnohým mladým absolventom získať požadovanú prax. Rovnako aj počas môjho pôsobenia  v politike sa neustále snažím poukazovať na tento problém.  Snažím sa  vytvárať vhodné podmienky pre mladých ľudí, a preto si viem predstaviť moju aktívnu účasť na takýchto projektoch so snahou ich presadiť ich v praxi.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?