Vystúpenia k štátnemu rozpočtu na roky 2011 a 2012

Autor: Marian Záhumenský | 16.2.2012 o 23:12 | (upravené 17.2.2012 o 0:19) Karma článku: 2,80 | Prečítané:  212x

Tu sú moje vystúpenia z pôdy NR SR k štátnemu rozpočtu na rok 2011 a rok 2012. Vystúpenie z roku 2010 už pochopiteľne nie je aktuálne, ale pri vystúpení k rozpočtu na rok 2012 sa odvolávam na to čo som povedal v predošlom roku. Pre komparáciu a náväznosť. Prajem príjemné čítanie

ROZPOČET NA ROK 2011

Teraz by som pár slov predsa len k rozpočtu, ktorý je predložený. Návrh rozpočtu na rok 2011 sa nesie v duchu zdražovania, zdražovania, zdražovania, všetkých možných zákonov z hľadiska daní, prenosu, v rámci alebo pod zámienkou konsolidácie verejných financií aj keď si všetci uvedomujeme, že je nutné konsolidovať verejné financie, tak celá tá ťarcha sa prenáša na plecia jednoduchých ľudí alebo občanov tohto štátu a veľmi málo vidíme, čo sa, čo chce vláda urobiť v rámci šetrenia na svojej správe. Ja by som sa ale vo svojom vystúpení venoval výlučne kapitole ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja a celý tento návrh štátneho rozpočtu musíme vnímať v kontexte už prijatých zákonov, ktoré významným spôsobom zhoršujú konkurenčnú schopnosť slovenských poľnohospodárov. V krátkosti ich zhrniem. Zákon o spotrebnej dani z plynového oleja alebo tzv. červenej nafty, uberie poľnohospodárom 16 až 18 mil. euro. Ak to premietneme, tak nielen tých 16 až 18 mil. euro, ale to je len 17 centov, čo bude, o čo zdražie nafta pre poľnohospodárov. K tomu musíme prirátať poplatok v prospech štátnych hmotných rezerv 1,7 centa . Na to zvýšenú DPH -áčku, zvýšenú časť o navýšenú časť a plus DPH o 1 %, čiže spolu pre poľnohospodárov zdražie nafta asi o 23 centov. To je takmer 7 korún. Od 1. januára budú mať poľnohospodári len na nafte, keďže poľnohospodári sú aj druhý najväčší spotrebiteľ nafty po doprave, navýšený rozpočet o 7 korún. Potom je tu ďalšie, vaše zákony ako je DPH, zvýšenie nájmu navrhovanej z výberu za poľnohospodársku pôdu, ktorá je v správe Slovenského pozemkového fondu, kde sa odhaduje zhruba asi 2,5 mil. euro aj keď v rámci povodní a zníženého príjmu, neviem, či tieto peniaze sa vám podarí vybrať, zrušenie zvýhodnenej DPH na predaj z dvora. Daň z pozemkov, tak ako ju navrhujete upraviť, situácie nerieši, a keďže sú aj rozpočty miest a obcí v hlbokom deficite, tak sa očakáva, že dôjde k nárastu asi odhadovane o 10 % , to znamená ďalších 3,5 až 4 mil. euro, no a samozrejme k tomu prispeje aj avizované zrušenie zákona o nepriamych podmienkach v obchodných vzťahoch, ktoré sú potraviny. Čiže ak toto všetko zoberieme do úvahy a ešte pritom aj skutočnosť, že vláda ignoruje ďalšie skutočnosti. A to je že poľnohospodárstvo bolo postihnuté nielen finančnou a hospodárskou krízou, ale najmä najväčším prepadom cien v histórii, čo si poľnohospodári pamätajú, v roku 2009 a obzvlášť živočíšnych komodít, čo malo samozrejme za následok stratu v tomto sektore 103,5 mil. euro, takisto snáď najväčšími povodňami v roku 2010, v tomto roku, aké si pamätajú alebo nepamätajú poľnohospodári, ktorí sú už hlboko v dôchodku, to znamená viac ako za 100 rokov, takéto povodne a hlavne škody z podmáčania tu neboli. Čiže z tohto pohľadu vychádzame a musia sa pozerať aj na návrh štátneho rozpočtu, či hovorí vlastne o konsolidácii alebo hovorí o likvidácii tohto sektoru. No a do toho musíme zahrnúť aj odškodnenie za povodne, ktoré do dnešného dňa poľnohospodári nedostali a nielen za škody povodňami a podmáčaním, ale ani za škody, ktoré boli spôsobené úmyselne, roztrhnutím hrádzí, preto, aby sa zachránili väčšie hodnoty v obciach a mestách. Do dnešného dňa nedostali títo ľudia, a títo poľnohospodári ani jedno jediné euro a stále sa musia boriť so svojou vlastnou existenciou a nie vlastnou vinou a nie živelnou pohromou došli k škodám, ale došli cielene, bol poškodených ich majetok. No a nesmie si ani nevšimnúť, čo sa vlastne deje ďalej. Ešte neopadli spodné vody z povodní z jari tohto roku, pri týchto prívaloch dažďov a snehu opäť vznikajú veľké škody podmáčaním a spodnými vodami, ktoré opäť vystúpili, nie je možné pripraviť pôdu pre ďalšiu úrodu, nie je možné zasiať pre budúcu úrodu. Nie je možné pozberať ešte mnoho ha úrody kukurice a sóje, ktorá je dneska na poli. To všetko generuje východiskovú pozíciu pre poľnohospodárov pre budúci rok. To znamená, že ak z tohto pohľadu budeme vnímať rozpočet, tak pre poľnohospodárov skutočne je likvidačný. Otázka, ktorú položil aj pán minister financií a jeho štátny tajomník, pán Tvaroška, prečo sú vlastne poľnohospodári nespokojní so štátnym rozpočtom alebo s návrhom štátneho rozpočtu, ak sa im zvyšuje o 12,6 %? Kapitola má v roku 2011 k dispozícii zdroje vo výške 1,3 mld. eur, vrátane zdrojov z Európskej únie a príslušného spolufinancovania, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010, skutočne predstavuje avizovaný nárast o 12,6 %. Máte pravdu, pán minister, je to nárast, ale nie je to nárast poľnohospodárov, je to nárast kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a keď hovoríte A, treba povedať aj B. Z čoho tento nárast vlastne plyne? Výdavky zo zdrojov Európskej únie v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2010, síce rastú o 23,8 %, ale prostriedky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu, medziročne však klesajú o 16,6 % z dôvodu rozdielnej úrovne rozpočtovania národných doplatkov, priamym platbám v jednotlivých rokoch. Rozpočtové prostriedky kapitoly v roku 2011 v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2010, rastú o 6,18 %. Medziročnú mieru ovplyvnil ale presun kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja, vo výške 5,1 mil. euro a zabezpečenie prostriedkov na financovanie DPH pre rozvoj vidieka v Slovenskej republike na rozpočtové obdobie vo výške ďalších 10 mil. euro pre malé obce. Pri odpočítaní týchto výdavkov, rozpočtové prostriedky pre pôdohospodárov klesajú o 7,76 % . Čiže pravdou je, že z navýšenia poľnohospodári neuvidia nič, lebo tie prostriedky sú alokované do iných oblastí a vlastne kapitola pre poľnohospodárov a potravinárov klesá takmer o 8 %. Priame platby mohli byť rozpočtované do výšky 20 %, čo nám povoľujú pravidlá pri vstupe do únie, to znamená vo výške 70 mil. eur, ale budú iba vo výške 40,5 mil. eur. Rozvoj vidieka, výdavky sú nižšie o 34,7 %, oproti minulému roku, trhovo orientované výdavky budú oproti roku 2010 nižšie o 10,3 % a štátna pomoc, výdavky na štátnu pomoc budú nižšie takmer o 3 %. Myslím si, že preto je minimálne slušné aj voči poľnohospodárom a potravinárom, keď hovoríte A, že rastú prostriedky kapitoly, je treba povedať aj prečo rastú prostriedky kapitoly a vlastne tie prostriedky pre poľnohospodárov, pre budúci rok klesajú napriek tomu, že sa nachádzajú historicky v najťažšej situácii, akú si pamätajú aj najstarší pamätníci. Preto chcem zdôrazniť, že škrtanie neznamená automaticky šetrenie. Už som to povedal pri predkladaní jednotlivých zákonov, že vďaka takto navrhovanému rozpočtu, ale aj vďaka zákonom, ktoré už boli prijaté a súvisia s rozpočtom, v poľnohospodárstve stratia prácu tisíce ľudí, a práve toto bude mať negatívny dopad na verejné financie. Keď sa ale pozrieme na zamestnanosť, tak vlastne zamestnanosť zabezpečuje práve výroba s najvyššou pridanou hodnotou, alebo s vysoko pridanou hodnotou. Ak zoberieme, že je to živočíšna výroba, ovocinárstvo, zeleninárstvo, kvety, chmeľ, vinohradníctvo, tak najmä živočíšna výroba dáva najviac práce a najväčšiu pridanú hodnotu z tých všetkých intenzívnych výrob. Ale štátny rozpočet kapitoly ministerstva pôdohospodárstva sa netýka iba podpory živočíšnej výroby, alebo chovu hovädzieho dobytka, ale chcem primárne poukázať na to, že takto navrhnutý rozpočet pre kapitole vďaka už schválených zákonov ako je čierna nafta, dane z pozemkov, DPH a tak ďalej, je likvidačný pre produkčné oblasti. To sa najviac čudujem pánovi predsedovi z Mostu, Bugárovi a celej tejto koaličnej strane, že týmto návrhom zákonov a rozpočtu práve dôjde k likvidácii farmárov na južnom území Slovenska, počnúc od Bratislavy, končiac až v Čiernej nad Tisou, kde práve je najväčšia koncentrácia výbory s vysokou pridanou hodnotou, najväčšia koncentrácia zvierat, ovocinárstva, zeleninárstva a sú to vaši voliči. Čiže vy cielene likviduje vašich voličov a myslím si, že vám to tu túto skutočnosť aj patrične spočítajú. Vo vyššom programovom vyhlásení vlády uvádzate, citujem: v oblasti poľnohospodárskej a potravinárskej výroby bude vláda Slovenskej republiky maximálnu mieru finalizácie výroby a tým aj tvorbu vyššej pridanej hodnoty. Ďalej uvádzate, že vláda Slovenskej republiky vytvorí podmienky pre rozvoj rastlinnej a živočíšnej výroby tak, aby sa využil ich ekonomický potenciál. Čiže ak sa pozrieme na vaše programové uznesenie vlády a pozrieme sa na kroky, ktoré reálne robíte, tak slová a sľuby, ktoré ste dali voličom sa ďaleko odlišujú od vašich skutkov. Z toho jasne vyplýva, že sľuby, ktoré ste im dali vo voľbách slúžili iba na to, aby ste ich oklamali a z vášho programového vyhlásenia vlády zostal iba zdrap papiera. Pán minister, vy mi nikdy neuveríte aký má význam poľnohospodárska výroba, najmä výroba, ktorú ja stále presadzujem a to je výroba s vysokou pridanou hodnotou, ktorá tvorí pracovné príležitosti. A to, aký má význam pre regióny, kde je obmedzená možnosť miery zamestnať sa. Kde ľudia, ktorí stratia prácu v poľnohospodárstve veľmi ťažko sa uplatnia v inom sektore. Taktiež považujete poľnohospodárov za akýsi vred spoločnosti, najradšej by ste boli, kedy tu neboli, lebo stále rozprávate, že stále niečo pýtajú a nič nedávajú. Preto mi dovoľte, aby som vám prečítal krátku správu uverejnenú v americkom odbornom časopise ...., kde publikoval závery odborných ekonomických analýz z dvoch štátov Spojených štátov, posudzujúcich vplyv sektoru výrobu mlieka na ekonomickú aktivitu v týchto a zamestnanosť. V úvode tohto článku je konštatované, že aj keď výnosy za mlieko nepokrývajú náklady a priebežne nabiehajúce výdavky sa nedajú príliš zmeniť, americké farmy napriek tomu trvale prinášajú do ekonomiky veľké peniaze. Napríklad Wisconsin, ktorý je z racionálneho dôvodu nazývaný aj amerických ..... a približne 13 tisíc fariem vyrábajúcich mlieko predáva svoju ročnú produkciu za viac než 20 miliárd dolárov. Podľa výpočtu centra pre ekonomiku výroby mlieka univerzity vo Wisconsine utratí dojné stádo v počte 250 kusov zvierať za kŕmenie, materiál i služby a ďalšie produkty priemerne 675 tisíc dolárov s tým, že väčšina je nakupovaných od miestnych podnikateľov a fariem. Ekonomický experti univerzity vo Wisconsine uvádzajú, že jedna dojnica vo Wisconsine priemerne generuje viac než 17 tisíc dolárov v nadväzujúcich ekonomických aktivitách. Celkovo možno konštatovať, že mliečny priemysel Wisconsinu vytvára 21 200 pracovných miest na farmách, zamestnáva 21 600 miest v obchodnej sfére, 20 500 miest v službách, 2600 v stavebných profesiách. Ekonomickí analytici v Kalifornii zistili, že pri komplexnom posudzovaní jedna dojnica priemerného veku v priebehu roku 2008 vygenerovala viac než 34 000 dolárov v ekonomických aktivitách. Podľa tejto inštitúcie je multiplikačný efekt mliečneho hospodárstva na Golden Street Kalifornia okolo 63 miliárd amerických dolárov, to je viac než dopad filmového a televízneho priemyslu a dokonca väčší objem ako produkcia kalifornského vína. Zo správy SMIB vyplýva, že celý mliečny priemysel, vrátane nadväzujúcich obchodných aktivít vytvára v Kalifornii takmer 450 tisíc pracovných miest, typická kalifornská farma vytvára ekonomické aktivity v rozsahu 33 miliónov dolárov a za rok, za rok a každých 100 kráv vytvára 25 pracovných miest. Zopakujem to, každých 100 kráv produkuje 25 pracovných miest. Podobné štúdie boli prevedené aj v ďalších štátoch Spojených štátov. Ich výsledky ukazujú, prečo mnoho štátov a regiónov veľmi intenzívne hľadá mliečnych farmárov, ktorí by hospodárili na ich území. Prechod od malých stád k veľkým farmám je veľký biznis zamestnávajúci stovky ľudí priamo a tisíce sprostredkovane. Posilňuje to celé hospodárstvo krajiny, podnikanie, obchod, školy, nemocnice, cirkev s vplyvom na tisíce ľudí spoločnosti. Ak by takúto správu uverejnila niektorá naša univerzita, alebo výskumný ústav, tak by ste sa možno pousmiali a by ste povedali, že to je účelovo naformulované a že to je lobing farmárov, ale verte mi, že univerzity v Spojených štátoch, ktoré prezentujú tento výskum a uverejňujú ho vo svetovo uznávaných odborných časopisoch by si nejaký populistický článok ťažko dovolili uverejniť. Na druhej strane ale musím tiež povedať, že je nielen dôležité, koľko peňazí do sektoru príde, ale aj akým spôsobom, ako hospodárne sú tie peniaze využité. Nie je jedno, či sú prostriedky použité na podporu nevýroby, to čo bolo zavedené za vašich minulých vlád, kde sa negeneruje vysoká pridaná hodnota, negeneruje sa zamestnanosť a vlastne tento dopad, ktorý je aj prezentovaný v týchto, v tejto krátkej správe, potom nie je možné dosiahnuť, alebo sú prostriedky nasmerované práve na podporu intenzívnej výroby aj z pohľadu regionálnych špecialít a rozdielnych klimatických podmienok a pri takomto hospodárení so zdrojmi a ich smerovaní právo dokážu prinášať túto významnú pridanú hodnotu, ktorá pre spoločnosť tvorí práve zamestnanosť. Toto je na zodpovednosť vlády a rezortného ministra a tejto zodpovednosti sa bohužiaľ nemôže zbaviť. Je ťažké obviňovať poľnohospodárov, že oni využívajú systém, ktorý nastavíte. Ak nastavíte systém, že je výhodnejšie nevyrábať, ako vyrábať, no tak budú nevyrábať. Ale toto nie je zodpovednosť poľnohospodárov. Toto je zodpovednosť vlády a ministra. Akým spôsobom smeruje a kam smeruje peniaze. Čiže treba to doteraz aj z tejto druhej strany. Dorovnanie priamych platieb do plnej výšky máte taktiež zakomponované v programovom vyhlásení vlády. Citujem, v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie bude vláda Slovenskej republiky presadzovať plošné zrušenie poľnohospodárskych dotácií, dovtedy sa v záujme zachovania konkurencieschopnosti slovenských poľnohospodárov bude snažiť dosiahnuť nediskriminačné podmienky. O akej rovnosti šancí vo vašom programovom vyhlásení vlády hovoríte. Kým slovenskí poľnohospodári dostali na hektár poľnohospodárskej pôdy 239 euro na hektár, tak štáty európskej 15 v priemere 348 euro, českí poľnohospodári 369 euro, to je o 130 euro na hektár viacej ako slovenskí farmári, Slovinsko, ktoré vstupovalo do Európskej únie spolu s nami až 562 euro na hektár a susedné Rakúsko 519 na hektár, čo viac ako dvojnásobok. O akej konkurenčnej schopnosti potom môžeme hovoriť. A to nehovorím o rozdieloch v štátnej pomoci. Kým českí, maďarskí, poľskí poľnohospodári dostávajú štátnu pomoc na úrovni viac ako 50 euro na hektár, tak rakúski poľnohospodári dostávajú štátnu pomoc až 277 eur na hektár, čo je až 70 - násobok štátnej pomoci slovenských farmárov a to ich delí iba Dunaj. Ak zoberiete poľnohospodára v Rusovciach a v Jarovciach a na druhej v Kitze, tak je obrovský rozdiel v podpore týchto poľnohospodárov a potom povedať, že naši poľnohospodári sú malo konkurencieschopní je asi dosť neúprimné a falošné a neodráža to reálnu skutočnosť a chce to iba zakryť reálny pohľad na to, prečo je situácia v poľnohospodárstve na Slovensku taká aká je. Preto považujem navrhovaný štátny rozpočet aj v súlade so zákonmi, ktoré už boli schválené za doslova likvidačný, najmä pre intenzívne výroby na likvidáciu ďalších fariem, likvidáciu zamestnanosti. Spomínanú likvidáciu pracovných príležitostí, ak sa pozriem z dôvodu programového vyhlásenia vlády, hovoríte, že táto vláda chce nielen udržať, ale aj zvyšovať zamestnanosť, že je to jej priorita a že dokonca vynaloží aj nemalé finančné zdroje na tvorbu nových pracovných príležitostí. Pán minister, bolo by ďalej efektívnejšie a lacnejšie, ak by ste udržali pracovné príležitosti v poľnohospodárstve, oveľa menej peňazí by to stálo a hlavne by sa udržala zamestnanosť v regiónoch, do ktorých priemysel ešte dlho nepríde. Čo by som chcel ale na záver svojho vystúpenia odovzdať ako najdôležitejší odkaz pre kolegyne a kolegov z koaličných strán, z vládnej koalície. Vďaka programovému vyhláseniu vlády, vďaka návrhu štátnemu rozpočtu a zákonom s nim súvisiacich príde k zdražovaniu potravín na Slovensku. Pán minister, možno mi odpoviete, že áno príde k zdražovaniu potravín v rámci celej Európy vyplývajúcich z dôsledku záplav, povodní v Európe, ale aj sucha a požiarov, povedzme v ruskej časti a neúrody v iných oblastiach sveta, ale na Slovensku príde vďaka nekoncepčnej politiky vlády v oblasti poľnohospodárstva k významnému zdražovaniu potravín. Opakujem k významnému zdražovaniu potravín a toto všetko zaplatia občania Slovenskej republiky nie preto, že je to všeobecný trend zdražovania a krízy, ale najmä aj preto, že vy konáte nekoncepčne a likvidačne pre našich poľnohospodárov. Toto je odkaz, ktorý posielate občanom Slovenskej republiky, ktorý je dôsledkom vami nastaveného štátneho rozpočtu a zákonov, ktoré ste včera schválili. Samozrejme v neposlednej rade musím povedať, že z tohto pohľadu príde aj k podstatnému zhoršeniu obchodnej bilancie, čo bude mať ďalší negatívny dopad aj na obraz aj na ekonomiku Slovenska. Táto obchodná bilancia sa bude zhoršovať najmä s potravinami mierneho páska, ktoré by sme boli schopní vyrobiť, pokiaľ by ste slovenským poľnohospodárom dali rovnosť šancí. Dali by ste im trošku väčšiu príležitosť byť konkurencieschopní, lebo bohužiaľ diskriminujú nás už podmienky za ktorých sme vstupovali do Európskej únie a konkurenčná schopnosť slovenských poľnohospodárov nebude, aj keď budú dorovnané priame platby do výšky 100 %. Z tohto dôvodu si dovolím podať pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o štátnom rozpočte. Príloha číslo 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2011 sa mení nasledovne: 1. číslo 759 774 575 v riadku Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa mení na číslo 709 774 575. 2. Číslo 1 303 853 488 v riadku Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa mení na číslo 1 353 853 488. 3. Číslo 355 493 957 v riadku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa mení na číslo 405 493 957. Odôvodnenie: Uvedeným pozmeňovacím návrhom sa zvyšuje rozpočet kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka o 50 miliónov eur na úkor zníženia rozpočtu kapitoly ministerstva obrany o 50 miliónov eur. Prostriedky vo výške 40 miliónov eur budú použité na zvýšenie národných doplnkových priamych platieb na podporu živočíšnej výroby a vykrytie platby na veľké dobytčie jednotky v plnom rozsahu ako tomu bolo v rokoch 2007 - 2010. V prípade neschválenia pozmeňovacieho návrhu hrozí úplné zdecimovanie živočíšnej výroby v Slovenskej republike a prostriedky vo výške 10 miliónov budú použité na zvýšenie štátnej pomoci a budú použité na podporu poistného v súvislosti s podporu štátu k zapojeniu farmárov do poistenia pred živelnými pohromami a podporu kontroly úžitkovosti hospodárskych zvierat. Uvedeným sa dosiahne zvýšenie prevencie pred povodňami a následne nebude potrebné v budúcnosti vyčleňovať prostriedky na odškodnenie farmárov zo štátneho rozpočtu a zachovania kontroly úžitkovosti hospodárskych zvierat a tým zotrvanie Slovenskej republiky v medzinárodných inštitúciách ako je ICAR a INTERBUL. Uvedený návrh je v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde sa vláda Slovenskej republiky zaviazala vytvoriť podmienky na rozvoj rastlinnej a živočíšnej výroby tak, aby sa plne využil ich plný ekonomický potenciál. Uvedený návrh nemá negatívny vplyv na deficit verejnej správy a má pozitívny vplyv na zamestnanosť. Ďakujem za pozornosť.

ROZPOČET NA ROK 2012

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister financií...

 

dovoľte, aby som tiež zaujal stanovisko k predloženému návrhu rozpočtu. Na úvod uvediem niekoľko všeobecných poznámok, a potom by som už tradične zameral na kapitolu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

 

Je naozaj paradoxné rokovať dnes a za týchto okolností o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012. Atmosféra v našej spoločnosti je neporovnateľná s tou z predchádzajúceho roka. Vtedy zodpovednosť za riadenie štátu prevzala novo-formovaná vláda, dnes vládny kabinet funguje s obmedzenými právomocami, funkčnú vládu teda defacto nemáme. Rovnako hospodárska a sociálna situácia bola neporovnateľná s tou dnešnou.

 

Stačí si vziať niektorý z denníkov a prečítať si titulky: „Taliansko už osud nemá vo vlastných rukách" (a to po páde premiéra Berlusconiho), „Nemecko sa pripravuje na vystúpenie Grécka z eurozóny", „Veľká Británia sa obáva rozpadu eurozóny", „Kríza v Európe eskaluje. Po Taliansku nasleduje Španielsko", nehovoriac o jesennej prognóze Európskej komisie, podľa ktorej slovenské hospodárstvo porastie v roku 2012 len o 1,1 percenta (ministerstvo financií ráta s rastom 1,7 percenta). Z uvedeného vyplýva, že v štátnom rozpočte bude chýbať približne 590 miliónov eur, a to nehovoriac o sociálnych dopadoch na občanov prostredníctvom vyššej nezamestnanosti a zmrazenia ich príjmov.

Aj preto je návrh rozpočtu  nerealistický pretože predpokladaný vývoj ekonomiky je skôr zbožným želaním vás pán minister, ako reálne očakávaný vývoj rastu HDP v SR, príjmov a výdajov ŠR, nezamestnanosti, miezd a pod. Z veľkej časti je to obraz chaotickej práce vlády, ktorá sa počas svojho pôsobenia iba vyhovárala na predchádzajúcu vládu, namiesto toho aby reagovala na vývoj hospodárstva a ekonomickej situácie na európskom a svetovom trhu.

Pán minister nebude odo mňa počuť že je to len vaša vina, tak ako sme to neustále počúvali od vás, že za zhoršenie ekonomických ukazovateľov v roku 2009 a 2010 je zodpovedná len Ficova vláda a ignorovali ste vplyv hlbokej finančnej a hospodárskej krízy. Ale máte aj veľký podiel zodpovednosti za daný stav, lebo adekvátne nereagujete na daný vývoj hospodárstva a ekonomiky. Plne si uvedomujem vážnosť dopadov spomaľovania rastu európskej a svetovej ekonomiky,  ich prepad do recesie a dopad na ekonomiku SR, ale aj vnímam neschopnosť tejto vlády adekvátne reagovať na daný vývoj a hlavne prijímať účinné opatrenia na zmierňovanie týchto negatívnych dopadov na našu ekonomiku.

Pre vás sú predčasné voľby vykúpením, lebo viete že predkladaný rozpočet je postavený na vode a nech už po voľbách príde akákoľvek vláda, bude nútená tento rozpočet zreálniť a prijať účinné opatrenia na spomalenie a zastavenie úpadku vývoja verejných financií, ale najmä prijať sériu opatrení na oživenie ekonomiky vo forme systémových stimulov pre udržanie a podporu  tvorby nových pracovných príležitostí, systémových investičných stimulov pre rast ekonomiky a podporu domácej spotreby.

 

Predkladaný rozpočet je nerealistický, alibistický a je len akýmsi aritmetickým súhrnom čísel už dnes nezodpovedajúcich realite. Už dnes je takmer isté, že v nasledujúcom roku si bude vyžadovať určité korekcie. Návrh rozpočtu navyše nereaguje na aktuálne prognózy vývoja ekonomiky doma a vo svete. Nepochybujem tiež, že v rozpočte budú určite chýbať pomyselné príjmy z daňovo-odvodovej reformy, stavebného sporenia a ďalších opatrení, ktoré mala v portfóliu pripravené táto vláda.

Mám za to, že do Národnej rady bol predložený návrh rozpočtu, ktorý neprinesie veľa pozitívneho pre Slovensko, vyššie územné celky, pre obce a koniec - koncov ani pre občanov.

 

Mám tiež za to, že návrh štátneho rozpočtu neprináša žiadne skutočné stratégie, nie je nástrojom k podpore cieľov v oblasti konkurencieschopnosti, rozvoja infraštruktúry a udržania kvality a rozsahu verejných služieb. Celkovo znižuje príjmy a zvyšuje náklady predovšetkým sociálne slabšej väčšine obyvateľstva. Minister financií prostredníctvom návrhu rozpočtu odkazuje občanom: „Štát bude škrtať, kde sa len dá bez ohľadu na to, čo to pre ekonomiku Slovenska prinesie"

 

Škrtať neznamená šetriť!

Výroba piva :      I. polrok 2010              1 415 877 hl

I. polrok 2011

 

 

Výber SD z piva: I. polrok 2010              24 331 tis. eur

I. polrok 2011              25 940 tis. eur

Očakávaný výber z navrhovanej zvýšenej dane z piva o 49% bol 14,9 mil.€.

Jedinou nádejou pre hospodársky rast štátu v budúcom roku je export, ktorý ešte na jar mal rásť 8,2-percentným tempom. Najnovšie vyhliadky hovoria už iba o 2,4-percentách. V takomto prípade by sme v raste exportu boli štvrtí najhorší v Európskej únii, a to sme mali patriť medzi exportných lídrov.

Preto je preto nemožné z mojej strany podporiť takýto rozpočet, o ktorom viem, že vychádza z nereálnych predpokladov, nie je teda pravdivý a nemá schopnosť predvídať vývoj celej rady neznámych.

 

Zároveň sa chcem pri tejto príležitosti opýtať celej vládnej koalície, kde je ich naplnenie sľubov, ktoré ste dali občanom pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2011?

Vtedy ste svorne tvrdili, že „uťahovanie opaskov" by už nemalo byť také výrazné v nasledujúcom roku. Občanom ste tiež sľubovali, že vyššie dane budeme platiť iba tri roky. Ich ambíciou bolo do roku 2013 stlačiť schodok štátneho rozpočtu pod 3%. Pýtam sa, sú tieto vaše sľuby stále reálne?  Asi nie a neverím že ste aj vy im niekedy verili.

Sami si zrejme uvedomujete závislosť Slovenska na vývoji ekonomiky predovšetkým Nemecka, okolitých štátov - Česka, Poľska, Rakúska. Toto všetko pripomínam len z toho dôvodu, aby som poukázal na nezmyselnosť vašich atakov voči našej vláde, vláde R. Fica, keď ste v rokoch 200í a 20+é tvrdili, že za negatívny vývoj ekonomiky môže iba vtedajšia vláda. Neboli ste ochotní vnímať signály trhov, ktoré už v tom čase jednoznačne poukazovali na nástup veľkej finančnej a následne hospodárskej a dlhovej  krízy.

Už v mojom vystúpení k návrhu rozpočtu na rok 2011 som poukazoval na celý rad negatív, ktoré boli a sú s ním spojené. Rád by som preto pozastavil pri vašom tvrdení, že 1% zvýšenie dane sa nepremietne do cien potravín v plnej miere. Tu ponúkam niekoľko faktov:

Už v januári, pri medzimesačnom porovnaní január 2011/december 2010, vzrástli podľa Eurostatu spotrebiteľské ceny potravín ako takých o 2,6%, pričom priemer EÚ bol len 0,5%! Je to o to smutnejšie, že najrýchlejším tempom rástli ceny základných komodít, akými sú mlieko, chlieb a cereálie, cukor, oleje a tuky, nehovoriac o ovocí a zelenine.

Napríklad cena mlieka vzrástla na Slovensku o 2,6%, pričom priemerne v EÚ iba o 0,2%, v susedných Česku o 0,7%, Rakúsku o 0,3%.

Cena chleba a cereálií vzrástla na Slovensku o 2,5%, ich priemerný nárast v EÚ bol iba 0,2%, v Česku o 0,2%, dokonca v Rakúsku cena týchto komodít klesla o 0,1%.

Ceny ovocia stúpli o 5,8%, pričom za celú EÚ sme zaznamenali pokles o 0,3%, podobne pri zelenine, ktorej ceny na Slovensku vzrástli o 5,0%, v EÚ priemerne o 2,0%.  Cena oleja a tukov išla hore o 4,6%, v EÚ priemerne o 0,6%.

Načreli ste teda poriadne hlboko do peňaženiek dôchodcov, mladých rodín, či nízkopríjmových skupín obyvateľstva. (Toto bolo len za jeden mesiac ! )

 

Tento vývoj však pokračoval aj ďalej, keď spotrebiteľské ceny potravín vo februári 2011, opäť pri medzimesačnom porovnaní február 2011/január 2011, vzrástli o 1,3% (v EÚ o 0,6%), v marci o 0,8% (v EÚ o 0,4%) a takto by som mohol vo vyratúvaní pokračovať ďalej.

Podľa ostatných údajov zverejnených v októbri, pričom porovnávajú medziročný vývoj, t.j. september 2011/september 2010, vzrástli rekordne ceny cukru o 14,6% (priemerne v EÚ o 5,2%, v Česku o 5,5%), oleja a tukov o 12,2% (priemerne v EÚ o 7,6%, v Česku o 11,2%), chleba a cereálií o 10,1% (priemerne v EÚ o 4,8%), mlieka syrov o 7,9% (priemerne v EÚ o 4,6%, v Česku o 4,9%), mäsa o 6,3% (priemerne v EÚ o 3,5%, v Česku o 1,0%). Ak sa na výsledok pozrieme sumárne, ceny potravín ako takých vzrástli o 4,9%!!!, čo znamená, že pri každom nákupe v hodnote 100 eur ste aj vaším zvýšením DPH obrali občanov Slovenska o 5 eur, v starej mene o približne 150 korún.

 

(október 2011 vs. október 2010) :

- cena potravín ako takých vzrástla o 5,5%;     (priemer EÚ: 3,1%)

- chlieb a cereálie vzrástli o 9,8%;                    (priemer EÚ: 4,5%)

- mäso o 6,6%;                                                    (priemer EÚ: 3,7%)

- mlieko o 7,4%;                                                  (priemer EÚ: 4,1%)

- olej a tuky o 10,2%;                                          (priemer EÚ: 7,5%)

- ovocie 5,3%;                                                     (priemer EÚ: 1,0%)

- cukor o 14,8%;                                                 (priemer EÚ: 5,8%)

 

 

 

Vážené dámy a páni z bývalého koaličného zoskupenia, tu neplatia žiadne výhovorky, realita Vás dobehla. Na čokoľvek sa budete vyhovárať, usvedčujú Vás čísla, porovnanie údajov vzťahujúcich sa na Slovensko s údajmi vyjadrujúcimi priemer EÚ, či okolitých štátov. Skutočnosť je alarmujúca, ceny na Slovensku rástli rekordne! Takmer najrýchlejšie z celej EU. (Viac vzrástli už iba v ďalších štyroch štátoch z krajín EÚ-27, Litva, Lotyšsko, Maďarsko a Bulharsko).

Toto sú reálne dopady vášho niekoľko mesačného vládnutia na rodinné rozpočty všetkých Slovákov.

 

Ako vidíme, nestačili ani ubezpečenia rezortného ministra pôdohospodárstva, citujem: „Nevidím dôvod na nijaký radikálny rast cien potravín v najbližších mesiacoch. Tona potravinárskej pšenice už nestojí 260 eur ako v prvom polroku 2011, ale klesla na 180 až 190 eur. Nie je tu príčina, aby cena múky, chleba či pečiva rástla a dražieť by nemali ani ďalšie potraviny." Koniec citátu... Realitu už poznáme.

Pán minister, rast cien zastaví až prichádzajúca kríza, a v dôsledku nej prázdnejšie peňaženky našich spoluobčanov. Až tento fakt pribrzdí obchodné reťazce v neúprosnom zdražovaní základných komodít. Ale aj opätovná nákupná turistika našich občanov do susedných krajín Česka, Poľska a Maďarska, kde je nižšia DPH na potraviny, čo bude mať až fatálny dopad nielen na našich poľnohospodárov a potravinárov, ale aj celú ekonomiku Slovenska.                       (Citát je z denníka Pravda, 27.september, rozhovor s J. Sedlákom)

 

Z prehľadu štatistických údajov, ktoré som uviedol je zrejmé, že ide o komodity, ktoré sú produkované tzv. citlivými odvetviami poľnohospodárstva. Teda odvetviami veľmi náchylnými na volatilitu trhov, kolísanie cien, ktoré je v týchto dňoch, týždňoch, či mesiacoch doslova nevyspytateľné. Ide o odvetvie mlieka, hovädzieho a teľacieho mäsa, bravčového mäsa, ovocia a zeleniny, ale aj cukrovej repy vo vzťahu ku globálne  rastúcim cenám cukru. Sú to odvetvia, ktoré má význam podporovať! Dokonca si myslím, že musia byť v sfére záujmu štátu. A to hneď z niekoľkých dôvodov - jednak sú zdrojom zamestnanosti, a tým udržateľného rozvoja vidieckych oblastí. A v neposlednej rade sú to odvetvia poľnohospodárstva, ktoré majú mimoriadny význam z hľadiska potravinovej sebestačnosti štátu, teda akejsi stratégie, ktorej význam posilňuje najmä v krízových situáciách. Myslím, že nikto z Vás nepochybuje, že na prahu takejto situácie stojíme!

 

Práve v takomto období, akým prechádzame, je zo strategického hľadiska potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi domácou kapacitou a obchodom, teda tovarmi, ktoré k nám prúdia spoza hraníc. Túto záležitosť by sme nemali podceňovať! Existuje totiž vo svete množstvo príkladov - ak niektorý produkt potravinového pôvodu prestáva byť národným štátom vyrábaný, jeho cena v rámci dovozu rastie aj niekoľko násobne. Rast cien potravín na Slovensku by sa v dôsledku toho mohol stať neudržateľný. (Obchodné reťazce )

Potravinová sebestačnosť sa preto stáva najdôležitejšou záležitosť našich životov.  Stačí si pripomenúť povstania v severnej Afrike (Tunisko, Egypt, atď.), ktorých zárodkom boli vysoké ceny potravín.

Tu za zmienku stojí ešte jeden fakt. Celosvetovo sa už druhý rok po sebe vyprodukovalo menej obilnín, ako je ich (celosvetová) spotreba. Sklady obilia sa postupne vyprázdňujú ...

 

Pri tejto príležitosti chcem tiež poukázať, že význam poľnohospodárstva nespočíva iba vo výžive, teda potravinovej báze, ale má nesmierny vplyv na zamestnanosť najmä na vidieku, životné prostredie, klímu a vidiek ako taký. Je preto nevyhnutné vytvoriť také podmienky pre poľnohospodárov, aby naše farmy, poľnohospodárske podniky boli ziskové, a tak udržateľné a pripravené plniť svoje široké úlohy.

Často krát pri hľadaní finančných prostriedkov pre rezort pôdohospodárstva počúvajú  poľnohospodári zo strany súčasných vládnych predstaviteľov výčitku „A kde zoberieme peniaze v čase krízy?"

Tu si dajme ruku na srdce povedzme si, koľko peňazí sa už vynaložilo na záchranu pracovných príležitostí zahraničných investorov v priemysle, navyše tak že to likviduje domácich podnikateľov. A výsledok? Hrozia odchodom a natŕčajú ruku pre ďalšie a ďalšie stimuly. Chcú stále viac! Pritom ste neponúkli žiadne systémové stimuly pre udržanie a tvorbu  pracovných príležitostí najmä pre malé a stredné podniky, ktoré za oveľa menšej podpory vytvoria oveľa viac a udržateľnejších pracovných miest. Medzi nich patria aj poľnohospodárske a potravinárske podniky.

 

Dlhodobým zanedbávaním tohto odvetvie prichádzame o stovky až tisíce pracovných miest najmä v regiónoch s najvyššou mierou nezamestnanosti. Už nemáme len hladové doliny, ale aj roviny.

Už v minulom roku som pri schvaľovaní rozpočtu poukázal na to, že v poľnohospodárstve prídu o prácu tisíce ľudí a vyššia nezamestnanosť tak bude mať negatívny vplyv aj na výber daní a odvodov.

 

Podľa ostatných výsledkov zverejnených ŠÚ SR pracovalo v poľnohospodárstve (poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov) v druhom kvartáli roku 2011 celkom 55,6 tis. zamestnancov.

Ak uvedený údaj porovnáme medziročne (2.Q 2011 a 2.Q 2010), v poľnohospodárstve pracuje o 4 700 ľudí menej (55,6 tis v porovnaní so 60,3 tisícami). Prepad o rovných 10%!!! Pán minister, ja som vás upozornil pri schvoľovaní minuloročného rozpočtu na to, že vašim návrhom rozpočtu príde o prácu až 10 000 ľudí. Určite ste mi vtedy neverili. Za prvý polrok je to 4700 zamestnancov. Obávam sa, že sa moja prognóza do konca roka naplní. A to sa minister pôdohospodárstva hrdil programami a projektmi na podporu zamestnanosti v tomto odvetví... Podotýkam, že zamestnanosť v hospodárstve v rovnakom období vzrástla o 2,24%.

 

Pán minister, pýtam sa, kde sú tie štátne programy na podporu ovocinárstva, či zeleninárstva, ktoré ste sľubovali?! Zvykli ste hovoriť: „zavedieme štátne programy a vytvoríme pracovné miesta". Ja viem, nestihli ste..., sľubovali ste, že to zvládnete tak do dvoch rokov. Ešte vám chýbali nejaké tie mesiace vo funkcii ...

Pravdou je pritom to, že sa vám podarilo akurát umelo zamestnať niekoľko desiatok ľudí pri čistení drobných vodných tokov a melioračných kanálov. Pán minister, budú títo ľudia pracovať aj na jar roku 2012? Obávam sa, že nie!, hoci by som im to všetkým zo srdca prial.

 

Rovnako dôležitým aktívom, akou sú ľudia a ich zamestnanosť v sektore poľnohospodárstva, je pôda. Čísla hovoria jasnou rečou, poľnohospodári musia každým rokom stále viac bojovať o svoj výrobný nástroj. Plocha obhospodarovanej pôdy sa totiž dramaticky znižuje. Kým v roku 2004 (v čase nášho vstupu do EÚ) sme ročne prišli o 200 ha poľnohospodárskej pôdy a približne 50 ha lesnej pôdy za účelom priemyselnej výstavby. V roku 2010 tvorili úbytky poľnohospodárskej pôdy na priemyselnú výstavbu 626 ha zväčša najúrodnejšej pôdy.

Sľubovali ste si, že zrušením červenej nafty, veľmi významného nástroja na podporu poľnohospodárov a poľnohospodárskej výroby, vám do štátnej kasy pritečie 93 miliónov a v ďalších rokoch mali byť tieto sumy ešte vyššie. Neverím, že sa tento ukazovateľ naplnil!

Už pred rokom som vyjadril presvedčenie, že zrušením daňovej výhody na červenú naftu štát peniaze nezíska, a tento návrh neprinesie to, čo ste očakávali. Presné čísla výberu spotrebnej dane z uhľovodíkových palív spotrebovaných v poľnohospodárstve v tomto roku ešte nemám, ale jeden výsledok sa už dostavil, a to prepadom poľnohospodárskej výroby s vysokou pridanou hodnotou, akou je produkcia zeleniny,  ovocia a najmä živočíšnej výroby.

Tragédiou je, že zrušením červenej nafty ste vytrestali  práve tých, ktorí sú intenzívny, tých, ktorý sa snažia za každú cenu udržať chod fariem, tých, ktorí „nezlikvidovali" stáda hovädzieho dobytka, hydiny či ošípaných. Proste siahli ste na tých, ktorí viac vyrábajú a zamestnávajú. Podarilo sa vám do veľmi ťažkej situácie dostať živočíšnu výrobu, o ktorej „vzkriesenie" sa snažila vláda pod  Roberta Fica.

Týmto opatrením prišlo akurát k likvidácii poľnohospodárov a k výraznej likvidácii poľnohospodárskej výroby s vysokou pridanou hodnotou. Pozrime sa na daný stav rečou čísel:

Aj v roku 2010 sme zaznamenali pokles stavov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Zhoršili niektoré reprodukčné a úžitkové parametre dobytka.

Začiatkom roku 2011 bolo na Slovensku 467,1 tis. ks hovädzieho dobytka, čo bolo menej o 4 840 ks v porovnaní s rokom 2009. Počet ošípaných sa znížil o 7,2 % (-53 602 ks) a dosiahol 687 tis. ks, z toho 41,2 tis. prasníc, ktorých počet sa znížil o 6,1 %.

Pokračovala tiež tendencia poklesu počtu hydiny, keď jej celkový počet klesol o 4,4 %. V pozitívnom vývoji z predchádzajúcich rokov pokračoval iba chov oviec, ktorých počet vzrástol o viac ako 4,6 %.

 

Z tohto veľmi útržkovitého prehľadu je zrejmé, že sektor živočíšnej výroby aj naďalej prechádza veľmi zložitým vývojom. Vo všeobecnosti možno povedať, že poľnohospodárska výroba sa neuberá cestou, ktorá by zabezpečovala väčšiu tvorbu pridanej hodnoty. Slovensko sa postupne stáva krajinou jednostranne zameranou na produkciu len obilovín. Je veľmi zlé, ak sa Slovensko dostáva do pozície, že vyváža semená a dováža hotové potraviny. Tým veľká časť výnosov ostáva v zahraničí a aj práca pre ľudí.

Za hlavný dôvod pokladám  neschopnosť (dlhodobo) stabilizovať intenzívne výroby ako je zeleninárstvo, ovocinárstvo a  živočíšna výroba. Príčin je viacero.            Následne kvôli klesajúcim stavom hospodárskych zvierat nedokážeme primeraným spôsobom zhodnocovať produkty rastlinnej výroby v chove hospodárskych zvierat. Stali sme sa vnútrozemskou krajinou produkujúcou prebytky obilia, ktoré musíme za vysoké dopravné dopravovať do okolitých prístavov len preto, aby sa podnikom vrátili náklady vložené do úrody.

Na druhej strane nám neustále rastú dovozy potravín. ( Opäť obchodné reťazce ČR návšteva ), Vstup do EU za nekonkurenčných podmienok, ktorých je snaha starých krajín EU pokračovať až do roku 2020 -

 

  • NIEKOLKO NAVRNUTYCH OPATRENI - výpočet obálky hystorický princíp

-          Stropovanie

-          Ozeleňovanie

-          Podpora citlivých komodít

-          Podpora z národných zdrojov

 

Faktom je, že saldo zahraničného obchodu dosiahlo v roku 2010 zápornú úroveň v hodnote 997 mil. eur!!! Čo nás musí mrzieť najviac, je skutočnosť, že až 60% tvorí zahraničný obchod s nahraditeľnými výrobkami.

 

V súvislosti s negatívnym saldom zahraničného obchodu som pred niekoľkými týždňami zachytil vyjadrenia  ministra Simona asi v tom zmysle, že došlo k zastaveniu negatívneho vývoja. Vychádzal z polročnej bilancie k 30. júnu 2011 a pravdou je, že medziročne sme saldo znížili o 148 miliónov eur. Trochu ma však v tejto súvislosti udivuje snaha klamať samých seba.

Bol by som skutočne nesmierne rád, keby išlo o jav trvalý!  Minister si údaje zrejme nenechal podrobne rozanalyzovať alebo úmyselne zavádza celú spoločnosť. Faktom totiž je, že v porovnaní s uplynulým rokom sa prakticky nič nezmenilo, iba v dôsledku podstatne lepšej úrody v porovnaní s tou minuloročnou (mimochodom poznačenou výnimočnou nepriazňou počasia) sme vyviezli podstatne viac rastlinných komodít, teda semien. Ide o jav negatívny, nebudem sa však k nemu vracať, nakoľko som sa už o ňom dnes zmienil.

Naopak v minulom roku sme pre neúrodu museli komodity rastlinného pôvodu doviezť.

A to nehovorím o znižovaní spotreby potravín občanmi a znovu cezhraničnou turistikou spôsobenou zvyšovaním DPH aj na potraviny a slabnúcimi okolitými menami voči EURU.

 

V súvislosti s prípravou agrárnej kapitoly budúcoročného štátneho rozpočtu sa zvyčajne hovorí predovšetkým o národnom doplatku priamych platieb, ale nemenej významná je aj výška štátnej pomoci. Tá je Ministerstvom financií SR predbežne navrhnutá vo výške 10 miliónov eur.

Tu si dovolím poznamenať, že ide tiež o jeden z kľúčových podporných nástrojov, nakoľko prostredníctvom neho sa financujú mnohé pre odvetvie dôležité aktivity. Niektoré krajiny práve prostredníctvom nej zvyšujú celkovú úroveň podpory svojich roľníkov v prepočte na hektár poľnohospodárskej pôdy, v čom Slovensko zvyčajne takmer vždy výrazne zaostávalo.

Je preto najvyšší čas to zmeniť a zdroje pre štátnu pomoc v roku 2012 výrazne zvýšiť". Veď práve toto je jedna z možností, ako aspoň čiastočne zmierniť negatívne vplyvy diskriminačne nastavených podporných mechanizmov spoločnej poľnohospodárskej politiky na náš agrosektor v tomto programovacom období EÚ.

 

Argumentov na jej zvýšenie je naozaj dosť. Na prvom mieste môžem uviesť minuloročné záplavy, ktoré napáchali v sektore poľnohospodárstva škody vo výške desiatok miliónov eur. Poľnohospodári v rámci odškodnenia však dostali len zlomok tejto sumy, ktorý sa navyše nezískal zo zdrojov nad rámec rezortnej kapitoly, ale jej vnútorným prerozdelením.

Veľmi nepríjemne tiež pociťujú dopad „balíčka" opatrení na ozdravenie verejných financií, najmä zrušenie daňových úľav na tzv. červenú naftu, ktoré im v tomto i ďalšom roku odčerpá zhruba 20 miliónov eur.

 

Rovnako nesmieme zabudnúť na skutočnosť, že tohtoročný objem prostriedkov na štátnu pomoc bol taký nízky, že po vykrytí niektorých nevyhnutných položiek (Hydromeliorácie, š.p.; Národný žrebčín, Závodisko, sa vlastne na podpory konkrétnych prvovýrobcov neušlo takmer nič. Poľnohospodári tak napríklad nedostali ani podporu poistného, ktorú ich zahraniční konkurenti tradične čerpajú, čo ich zvýhodňuje na spoločnom trhu.

 

Navýšenie položky štátna pomoc  umožní okrem podpory tzv. citlivých sektorov, kde zaraďujeme prežúvavce, ošípané, podporiť aj rast vidieckej zamestnanosti.

 

Štátnu pomoc umožňuje EÚ poskytovať poľnohospodárom v súlade s pravidlami svojej spoločnej agrárnej politiky. Pochádza z vlastných zdrojov členskej krajiny a musí zodpovedať tiež stanoveným pravidlám o štátnej pomoci. Podporuje sa z nej tiež napríklad účasť prvovýrobcov na výstavách, založenie a vedenie plemennej knihy alebo plemenárskej evidencie, rozvoj včelárstva, kompenzácia škôd spôsobených živelnými pohromami, zvýšenie kvality poľnohospodárskych produktov, ale aj pestovanie a ochrana lesov, rozvoj rybnikárstva a pod

 

Z uvedených dôvodov tento návrh štátneho rozpočtu nepodporím.

 

Ďakujem za pozornosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?