Živočíšna výroba, áno či nie?

Autor: Marian Záhumenský | 17.2.2012 o 1:07 | (upravené 17.2.2012 o 21:37) Karma článku: 2,32 | Prečítané:  375x

Živočíšna výroba vždy bola neoodeliteľnou a nenahraditeľnou súčasťou slovenského poľnohospodárstva nielen v novodobej histórii veľkoplošného hospodárenia, ale aj v ďalekej histórii malých roľníkov a gazdov.

Napokon takto to dodnes je nielen v starých krajinách EU 15 ale na celom svete. Význam ŽV má niekoľko rovín :

Vyvážený pomer RV a ŽV zabezpečuje harmonický rozvoj celého poľnohospodárstva a môže významne zhodnocovať medziprodukty RV (kŕmne obiloviny, seno), vedľajšie produkty spracovateľského priemyslu (pivovarské mláto, cukrovarské rezky, repkové šroty a mnohé ďaľšie) a produkciu kvalitných organických hnojív ako je maštalný hnoj a hnojovica.

Efektívna ŽV je výroba s vysokou pridanou hodnotou, podobne ako zeleninárstvo, ovocinárstvo a vinohradníctvo vytvára veľké množstvo pracovných príležitostí na vidieku a ďaľšie na seba viaže v spracovateľskom priemysle a udržuje kultúrny ráz krajiny.

Ak chceme nájsť nástroje na oživenie ŽV na Slovensku, ktorého úpadok nadobudol až neuveriteľné rozmery musíme poznať príčiny tohto úpadku ktorých je niekoľko :

  • Nedokončená transformácia poľnohospodárskych podnikov a s tým spojená nedostatočná reštrukturalizácia výroby lepšie naviazaná na prírodné podmienky danej lokality (napr. neefektívny chov ošípaných pod Tatrami bolo potrebné nahradiť rozvojom ovčiarstva a pod. )
  • ŽV je v svojej podstate celoročne náročnejšia a zložitejšia ako RV a jej podpora bola a je z tohto pohľadu nedostatočná, aby toto úsilie a riziká lepšie vykonpenzovávala.
  • ŽV je oveľa viac náchylná na cenové výkyvy na trhu, pretože jej produkciu nie je možné uložiť na sklad a počkať na lepšiu cenu,
  • Je oveľa náročnejšia na investičné zaťaženie na jednotku produkcie a na vyvolané neprodukčné investície na ochranu životného prostredia a pozemných vôd.
  • Nešťastné nastavenie podmienok pre poskytovania podpôr pre ŽV nielen po vstupe do EU pri priamych platbách, ale aj v predvstupovom období, kedy mohli byť podpory oveľa viac naviazané na ŽV.

Tieto a niekoľko ďalších dôvodov sú príčinou úpadku a pre mnohé poľnohospodárske podniky bolo ľahšie a ekonomicky výhodnejšie sa neatraktívnej ŽV zbaviť a venovať sa len pohodlnejšej RV a v menej produkčných oblastiach častokrát iba údržbe krajiny, ako je mulčovaniu lúk a pasienkov.

Veľký úpadok ŽV oprávnene vytvára otázku pre politikov, poľnohospodársku samosprávu, ale aj verejnosť ktorá je svedkom schátraných a rozkradnutých fariem čo spraviť pre zastavenie tohto úpadku a nastolenie oživenia ŽV a jej ekonomicky udržateľného rozvoja?

Odpoveď je v postate jednoduchá

VYTVORIŤ ATRAKTÍVNE PODMIENKY NA TO, ABY SA ŽV EKONOMICKY POĽNOHOSPODÁROM VYPLÁCALA!

Ale realizácia je oveľa zložitejšia. Ťažko možno vyčítať poľnohospodárom, že sa prestali ŽV venovať, keď im prinášala iba stratu a problémy. Ale za harmonický rozvoj poľnohospodárstva, potravinovej sebestačnosti a priaznivej obchodnej bilancie ako aj tvorbu atraktívnych pracovných príležitostí je zodpovedná vláda SR a minister pôdohospodárstva. On cez finančné podporné nástroje vytvára podmienky a následne prerozdeľuje tieto zdroje. A preto kľúč k zastaveniu úpadku ŽV na Slovensku má iba vláda SR a minister pôdohospodárstva.

Slovensko svojim rozmanitým reliéfom a prírodnými podmienkami je predurčené chovať viac ako 1 milión oviec na mlieko ako aj na mäso. Významné miesto musí mať chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Toto by mali byť nosné oblasti ŽV ku ktorým treba pridať chov koní nielen na športové účely, ale aj na mäso, chov rýb, včiel a zveriny.

Preto je potrebné všetky zdroje, ktoré nám umožňuje európska legislatíva viazať s produkciou naviazať na živočíšnu výrobu tak s priamych platieb, ako aj zo štátnej pomoci. Významnou mierou podporovať životaschopné a udržateľné projekty na modernizáciu fariem ŽV a zvyšovania ich konkurencieschopnosti. Legislatíva a štátna správa nesmie dávať viac povinností a obmedzení domácim chovateľom, ako majú chovatelia v iných krajinách EU a aj tým vytvárať nekonkurenčné prostredie.

Podporovať vzdelávacie projekty chovateľov hospodárskych zvierat za účelom zvyšovania chovateľskej úrovne a vyspelosti. V tejto oblasti mnohí slovenský chovatelia zaostávajú za vyspelými krajinami EU, ale aj okolitých krajín ako je Poľsko a Česká republika, čo zhoršuje presadzovanie sa na trhu.

Prijať legislatívu na zamedzenie zneužívania dominantného postavenia obchodných reťazcov.

Zlepšenie osvety pre zvýšenie spotreby domácich potravín a vytvorenie zvýšeného dopytu po kvalitných potravinách.

Podpora vytvárania regionálnych odbytových združení a farmárskych obchodov.

Tieto a ďalšie opatrenia vlády a rezortu musia vytvoriť atraktívne podmienky pre to, aby sa živočíšna výroba stala rentabilná. Ale na to aby sa poľnohospodárom „chcelo" vrátiť k živočíšnej výrobe, alebo začať na zelenej lúke poprípade ju rozširovať musí byť aj vyvodený určitý tlak zo strany rezortu a to práve viazaním určitých podpôr so živočíšnou výrobou. Preto je potrebné všetky možné zdroje, ktoré nám európska legislatíva umožňuje v maximálnej miere viazať na intenzívne výroby a medzi ne patrí aj živočíšna výroba. A to preto, lebo je to celospoločenský záujem vytvárania vysokej pridanej hodnoty spojený s vysokou mierou zamestnanosti na vidieku, ktorá je a najmä bude v čase prehlbujúcej sa ekonomickej a finančnej krízy rozhodujúca. Slovensko má veľmi dobrý prírodný potenciál na chov mäsového a mliekového dobytka, oviec, kôz a koní, monogastrov ako ošípaných a hydiny. Ale aj nových oblastí chovu a produkcie diviny vo zverniciach a zverofarmách, rýb a podobne. Preto rozhodnutie ktorej oblasti sa bude daný podnik venovať musí byť na poľnohospodárovi a to musí vychádzať s jeho prírodných možností, materiálovo technického zázemia a chovateľských zručností a znalostí. Všetky tieto výrobné sektory napĺňajú potrebu celospoločenskej objednávky a môžu byť ekonomicky rentabilné. Záleží to len na vytvorených podmienkach a nemôže byť ničnerobenie a mulčovanie rentabilnejšie, ako zložitá a celoročne náročná výroba.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?